Lúbim,nelúbim? - 1.kapitola

Bolo nesmierne škaredo.Pršalo,fúkal silný severný vietor.Oblohu preťal svetlý blesk a zahrmel hrom.Všetci v hrade spali.Len jedno dievča bolo čulé.Hilary Montgomeryová.Prechádzala sa chodbami Rokfortskej školy.Vedela,že ju nikto neuvidí,pretože bola zahalená rúškom tmy.Kráčala však pomaly a opatrne.Aj keď je tma Filch sa tu môže hocikedy objaviť.Rokfortský školník Argus Filch bol starý detko ktorého nikto zo študentov nemal rád.Veď kto by aj mal?So sebou stále vláčil tú svoju hroznú mačku pani Norrisovú ktorá hneď ako uvidela čo i len malý prehrešok išla žalovať svojmu pánovi.Hilary vždy túžila si do nej aspoň raz kopnúť.Zastavila sa.Počúvala ako veľké kvapky dažďa dopadajú na okno.Jej tvár preťal blesk,no ona sa nebála.Hilary nikdy nemala strach z tmy a búrok.Hilary bola čudné dievča.Mala sedemnásť, no ako pubertiačka sa vôbec nechovala.Bola skôr utiahnutá a chlapci ju moc netrápili.Lily Evansová však bola iná.Tá mala sebavedomia na rozdávanie.Bola to prefektka a vo všetkých predmetoch vynikala.Hilary však taká nebola a preto Lily Evansovú neznášala.Závidela jej to sebavedomie,múdrosť.Pokračovala ďalej vo svojej ceste.Zastavila.Počula totiž kroky.Kroky ktoré určite patrili Filchovi.Hilary preglgla a utekala do chrabromilskej klubovne.Niekedy tak rozmýšlala čo vlastne v Chrabromile robí.Nie predsa niako extra odvážna.Vlastne nie je vôbec odvážna.Pred portrétom Tučnej panej vyhŕkla heslo:“Vox Clamantis.“Tučná pani sa pomaly prebudzala no nakoniec sa otvorila a Hilary mohla vstúpiť do teplej klubovne.Tam sa však nezdržiavala.Išla hneď do dievčenskej spálne a hneď ako lahla ušla do ríše nádhernych snov.

***

„Nezavadzaj Pohroma!“Toto musela Hilary počúvať každý deň.A tento nebol žiadnou výnimkou.Cestou z Veľkej siene na elixíry do nej ľudia strkali a smiali sa jej.Jediný kto sa jej nesmial bola Amy Adnersonová.Hilaryna najlepšia priateľka.Jediný človek ktorý ju neodsudzoval.Jediný človek ktorý ju mal rád.
„Ignoruj ich!“vždy jej vravela.“Jednoducho tých idiotov ignoruj a kašli na nich.“
Jej sa to ľahko hovorí.Ona je obľúbená.Jej nikto nenádava,trpko si pomyslela Hilary a čím bola nižšie v žalároch tým väčšia zima jej bola.Dych sa jej zrážal na malé obláčik pary a habit si k sebe viac privinula.V učebni si sadla na voje zvyčajné miesto vedľa Amy a všetci študenti čakali na profesora Slughorna.Hilary sa poobzerala po triede.Uvidela Luciusa Malfoya.Špicatú bledú tvár zdobil ten jeho hrozný šker.Keď zacítil,že Hilary naňho hľadí pozrel na ňu a ukázal jej škaredé gesto.Hilary sa odvrátila.O chvíľu sa vo dverách objavilo veľké brucho a s tým bruchom aj sám Horace Slughorn.Strašne pripomínal mroža.
„Dobré ráno žiaci,“veselo pozdravil.“Takže..Dnes si spravíme nápoj živých mŕtvych.Je dosť zložitý takže by som vás poprosil:Pracujte pozorne a nerozptyľujte sa žiadnymi hlúposťami.Pokynu su na tabuli.“
A naozaj.Hneď ako mávol prútikom boli tam.Hilary otvorila knihu a začala pomaly pracovať.Ako vravel profesor Slughorn,naozaj to bol zložitý elixír.A aj dosť prplavý.
Čas vám vypršal,“zvolal po dvoch hodnách práce.Hilary od sústredenia odstávali vlasy na všetky strany.Slughor sa prechádzal pomedzi kotlíky.Pri niektorých len smutne pokrútil hlavou pri iných uznanlivo prikývol.Teraz sa zastavil pri Hilaryn a Amynom kotlíku.
„Ach jaj,“vzdychol si pri pohľade na Hilaryn zelený elixír.“Dnes to bude za S.“
Hilary to čakala.Veď čo sa dá čakať od takého dievčaťa ako je ona.Po zazvonení rýchlo odišla z triedy a to jej ešte stihli podložiť nohu.
„Je to na figu,“zamrmlala keď s Amy išli na transfiguráciu.
„A čo také?“spýtala sa Amy.“Ale ak nechceš nemusíš mi to hovoriť.“
„Všetko!“odvetila Hilary.“Všetko je hrozné.Ja som hrozná,môj život.“
Amy zastavila a Hilary tiež.Amy ju chytila za plecia a zatriasla ňou.
„Ty niesi hrozná,“vravela jej.“Nie niesi.Si taká istá ako ostatný.“
Hilary však pokrútila hlavou.Ako môže hovoriť také hlúposti?Ona je len obyčajné dievča.Ničím výnimočné.
„Poďme za chvíľu bude zvoniť,“povedala cyhýbavo čím uzatvorila túto tému.
Na veštení bola nuda ako vždy a Hilary nedokázala pochopiť ako mohla z neho spraviť skúšky.Profesroka Trelawneyová bola strašne čudná.Vždy nosila okuliare väčšie ako priemer a večne bola zahalená v tých svojich šáloch a šatách.Pritom mala hrozne zastretý hlas a myslela si,že to na študentov spravý dojem.
„Otvorte svoje mysle!“zvolala.“A nazrite do budúcnosti!“
Hilary pozrela na Amy ktorá znudene pozerala do krištáľovej gule.Teda asi do nej pozerala,lebo Hilary cez závoj jej dlhých čiernych vlasov nevidela Amynu tvár.Amy bola čudné dievča.Stále chodila v čiernom a dosť často sa dostala do problémov.Hilary sa pre zmenu snažila problémom vyhýbať širokým oblúkom aj keď sa jej moc nedarilo.
„Amy?“zatriasla ňu.“Vidíš tam niečo?“
Čiernovláska na ňu pozrela a pokrútila hlavou.Hilary nazrela do gule.Nič tam nevidela.Iba kopu niečoho mliečneho.
„Kašli na to,“zašepkala Amy.Ale Hilary nesúhlasila.To nemôžu.
„Amy nemôžme,“vyvalila oči ako sova.Amy však nedbalo mávla rukou.
„Hilary,ako môžeš byť taká...taká dobrá?“spýtala sa.“Poctivá a zakompexovaná?“
V Hilary z ničoho nič vzypel hnev.Rozčúlila ju Amy.Ako môže toto tvrdiť jej najlepšia priateľka?Keby to počula napríklad od Bellatrix Blackovej nerozčúlilo by ju to,ale od najlepšej kamarátky to nečakala.Celú hodinu na Amy len nepozrela a mlčala.Cestou na obranu proti čiernej mágii začula krik.
„Bože Hilary tak čakaj!“jačala Amy na celú chodbu a ľudia na ňu pozerali ako na blbca.Keď ju dobehla chytila ju za ruku.
„Daj mi pokoj,“ticho povedala Hilary a vymanila si ruku z jej zovretia.
„Prepáč,“povedala Amy,“nechcela som ťa uraziť.Naozaj.“
„Lenže od teba som to nečakala,“vravela Hilary a z ničoho nič začala zvyšovať hlas.“Nie od najlepšej kamarátky.Od Blackovej by sa to dalo zniesť,ale od teba nie.Amy maj sa!“
Zvrtla sa na päte a išla ďalej.Nedbanlivo si pretrela oči ktoré ju začali podozrivo štípať.V triede jej znova podložili nohu,ale to bolo pre ňu ako rutina.Na zemi sa obzrela kto to bol.Videla,že James Potter chlapec s večne strapatými vlasmi má vytrčenú nohu.Pokrútila hlavou a tak prudko sa postavila,že jej dlhý hnedý vrkoč sa zakymásal.Sadla si na svoje miesto a čakala na profesora.
***
Hilary sa vracala z poslednej hodiny keď vtom zacítila ako ju niekto schamatol za ruku a zastavil.Pozrela do čiernych očí.
„Čo je?“stroho sa spýtala.
„Hilary chcem sa ti ospravedlniť,“začala Amy,“za to čo sa stalo na veštní.Naozaj ma to mrzí.“
Hilary zažmurkala,ale mlčala.Má jej odpustiť?Nemá jej odpustiť?
„Odpustené,“vyhr´kla z ničoho nič.Amy sa usmiala a objala svoju najlepšiu kamarátku.
„Jój Hilary,“dostala zo seba a Hilary sa musela zasmiať pri tom jej jój.
„No tak ideme?“spýtala sa hnedovláska.
„Hej.“
A tak sa pobrali.Pri portréte Tučnej panej sa trochu zdržali.Totiž...Tučná pani bola tak trochu pod vplyvom alkoholu.
„Vox Clamantis,“povedala Hilary.
„Veselé-hik-Vianoce!“zvolala Tučná pani a otvorila sa.Hilary pozrela na Amy a obidve vstúpili.
„Čo jej preboha je?“spýtala sa Amy keď si dievčatá sadli do kresiel prežratými moľami.“Veď niesú Vianoce.“
„Asi jej šibe,“pokrčila plecami Hilary.Obzrela sa po klubovni.Vedela,že Lily Evansová sedí v kúte a je zahĺbená v niakej knihe.Pri pohľade na ňu Hilary zlostne pržmúrila oči a odvrátila sa.Zobrala svoju tašku a pustila sa do robenia úloh ktorých bolo teda veľmi veľa.Začala si robiť transfiguráciu,ale vôbec sa nesústredila.Iba tupo hľadela na pergamen kde nebola ani jedna veta.Vzdychla si.
„Čo sa stalo?“spýtala sa Amy ktorá sa práve hrala so sovjimi čiernymi vlasmi.Hilary pokrútila a vrkoč sa jej znovu zakymácal.
„Nič,nič,“zamumlala.“Idem do izby.“
Bez slova vyšla z klubovne a rýchlosťou svetla sa objavila v dievčenských spálňach.Sadla si pred zrkadlo.Videla tam veľmi pekné dievča.Hilary sa však za peknú nepovažovala.Zamračila sa na svoj odraz a ľahla si na svoju posteľ.Rada len tak ležala a fantazírovala.Napríklad o jej vysnenom chlapcovi.Aj keď chalani ju moc netrápili(a ona ich asi tiež nie)každé dievča má svojho vysneného princa.Ona ho mala vysnívaného odmalička.Chcela aby ju ľúbil a nikdy neopustil.Pretrela si unavené oči.Bože ona je,ale blbá.Veď taký predsa neexistuje.A tu na Rokforte už vôbec.Napríklad taký Sirius Black. Vždy keď ho Hilary uvidela roztriasla sa od strachu.Nechápala to,ale Blacka sa jednoducho bála.Zdalo sa však,že on jej nie.Každý deň jej podložil nohu,pozeral na ňu ako na debila.Hilary mu to nezazlievala.Za to Amy sa ho nebáli.Raz sa s ním mlátila vyšlo z toho zlomený nos a zápästie.Pri tej spomienke sa Hilary musela usmiať.Tú bitku naživo videla a nebol to pekný pohľad.Ale zase inokedy mu ho bolo ľúto.Boli také chvíľky keď sa uzavrel do seba a chodil ako telo bez duše.Hilary si vzdychla a behom minúty zaspala.

||

1.kapitola